V prvom dieli sme si povedali niečo o tom, ako Číňania nemôžu stratiť tvár, o úžasných čínskych pochúťkach a dlhých nechtoch na malíčku mužov. V tomto dieli vysvetlím viac zvýhodňovanie bielych, Čína a perfekcionizmus vo všetkom, ako sa v Číne nestratiť a čo si nezabudnúť zobrať, keď pôjdete von z hotela. Čína je krajina mnohých chutí a vy jej určite skoro prídete na chuť.
1. Zvýhodňovanie bielych v Číne (platí to napríklad aj v Thajsku, kde si tiež veľmi vážia a oceňujú bledú pokožku)
V Číne sme sa kedysi cítili ako filmové hviezdy. Skoro všetci sa s nami chceli fotiť.
Ďalší príklad tohto bodu bol vtedy, keď som bola na čínskej diskotéke. Opäť sme mali nadštandardný prístup, vstup zadarmo a ešte aj poukážky zdarma na drinky.
V Ázii ako takej je veľmi atraktívna biela pokožka. Všetky čínske modelky majú bielu pokožku ako porcelán.
Tento ,,efekt bielych“ však cítiť hlavne vo vnútrozemskej Číne, kde bieleho nevideli ani raz za celý život. Taký Hong Kong tam sa budete cítiť, že ste sa ocitli na nejakom móle pre modelky. Každá predavačka je tak nahodená, akoby išla na svadbu kamarátky o 10 minút (perfektný make up, oblečenie, manikúra, účes aj topánky).
2. Čína a perfekcionizmus
Čo tým myslím? S našimi čínskymi priateľmi sme si boli po večeri sadnúť na drink. Zrazu tak padlo slovo na to, že by sme sa mohli ísť niekde zabaviť. Nikto sme s tým nerátali, ale povedali sme si, však v pohode, sadneme si ešte na chvíľu, nemusíme ísť skoro spať.
Skoro nám padla sánka, keď sme videli do akého ,,maličkého“ podniku nás zobral náš čínsky priateľ. Bol to obrovský tanečný klub (na porovnanie som také videla iba v Bangkoku v Thajsku, u nás na Slovensku nie), kde bol už aj program na celý večer (nebol to piatok ani víkend, ale počas týždňa).
Zrazu sme už sedeli vo VIP zóne, jedli nakrájané melóny, pili farebné drinky a pozerali sme sa na spevácko-tanečnú show v strede týždňa. Bolo to naozaj úžasný zážitok, takže ak niekedy navštívite Čínu, okrem pamiatok choďte pozrieť aspoň raz do klubu.
3. Pre Číňanov nie je nič nemožné
Jeden krát keď sme boli v Číne sme došli na jedno miesto, kde ešte pred rokom boli dobré kluby na zábavu. Prekvapivo tam už v ďalší rok neboli žiadne (myslím, že tam vtedy boli nejaké zákazy, tak ich asi premiestnili niekam inam).
Už sme si mysleli, že tak to sa v ten večer asi nezabavíme, keď sa zrazu zjavil milý Číňan na parkovisku a pýtal sa, čo hľadáme. Vysvetlili sme mu našu situáciu a už sme sa poberali domov.
Keď on zrazu, že nemáme sa obávať, že on všetko zariadi (nepoznali sme ho a ani on nás). Ani nie za 10 minút prišlo po nás auto a zobralo nás všetkých do iného klubu v meste. Číňania dávajú pozor na Európanov, nechcú, aby sa im niečo stalo, takže sme sa vždy cítili úplne v bezpečí. Je totiž veľký problém, ak by mal nejaký podnik zlé meno, že sa tam niečo stalo Európanom. Napriek tomu si ale dávajte vždy pozor kam idete.
V ten večer sme sa skvelo zabavili a zas a opäť sa ukázalo, že pre Číňanov nie je nič nemožné. Všetko sa dá zariadiť.
4. Ak sa chcete vrátiť späť do hotela, zoberte si vždy hotelovú vizitku
Boli sme naozaj prekvapení, keď sme boli pri jazere v krásnom meste Hangzou (obľúbená časť na bývanie, veľa prírody) s mapou v ruke a snažili sme sa zavolať taxík. Taxikár síce prišiel, ale na našu turistickú mapu v angličtine pozeral, akoby sme mu dali návod na výrobu raketoplánu.
Mapku študoval, otáčal a po piatich minútach nám povedal, že nevie kde je náš hotel. Na mape bolo namaľované veľké jazero a náš hotel bol neďaleko toho jazera, akurát z opačnej strany. Nepomohlo nič, proste sa v našich mapách nevyznajú.
Teda buď musíte mať čínsku mapu, alebo vizitku z hotela v čínštine.
Okrem toho odporúčam si pozrieť aj viac informácií o čínskom jazyku s ďalšou milovníčkou Číny od Ivy Chandogy. Práve Iva bola kedysi vo Wuhane učiť sa čínštinu. Najťažšia je na čínštine výslovnosť a písané znaky. Na čítanie textu v novinách treba vedieť približne 2000 znakov. Jedno slovo tvorí aj viac znakov, kde napríklad v slove polievka či slza je znak voda. Nie je to však takto vždy logické, voda môže byť aj v slove, ktoré nemá nič spoločné s vodou.
5. Objednávanie vo vnútrozemskej Číne
Keďže naši milí čínski priatelia s nami neboli stále, tak sme sa niekedy ocitli v čínskej reštaurácii, kde mali iba jedálne lístky bez obrázkov, všetko bolo iba v čínštine. Bohužiaľ anglicky v reštaurácii nevedel nikto (opäť vnútrozemská Čína), tak sme si museli vyberať spôsobom, že si dáme to, čo má ten druhý na stole, alebo sme si jednoducho vybrali z lístka niečo v čínštine úplne naslepo.
Bol to zaujímavý zážitok, keď nám začali nosiť žabie stehienka, ryžovú kašu s ryžovými guličkami plnenými sezamovou pastou, čudnú zeleninu s malými guličkami vo vnútri a podobne.
Pokračujeme aj tretím dielom. Nenechajte si ho ujsť.
Kraby, rezance, slimáky, kusy jazykov a rôznych častí zvierat, aj to je Čína.
