4 rodiny za 6 mesiacov
Anglické denníky
V Anglicku som žila v roku 2013 pol roka a zažila som tam toho naozaj veľa. Vystriedala som tam presne štyri rodiny, čo nebolo vôbec dobrovoľné. Všetko sa však nedá plánovať, takže som mala rovno šokovú terapiu v Anglicku. Naozaj neodporúčam ísť robiť aupairku bez dobrej agentúry ako som to urobila ja. Teraz už viem na čo taká agentúra slúži. Poďme na to však postupne a začnime so zážitkami z prvej rodiny pri anglickom mestečku Farnham.
Ako to všetko začalo?
Cítila som, že chcem ísť študovať angličtinu do zahraničia a chcela som si popri tom zarobiť aj vlastné peniaze na stravu a bývanie. Vyšlo mi z toho, že najlepšie bude skúsiť robiť aupairku (opatrovateľku detí).
Na internete som si bohužiaľ bez agentúry našla rodinu v Anglicku pri meste Farnham a Guildford, kde bola aj jazyková škola, kde som chcela ísť. Farnham je do hodiny vlakom od Londýna. Celý proces bol jednoduchý a mohla som vycestovať.
Rodina č. 1- Ruth, Alex a Emily S., Surrey
Prvá rodinka vyzerala na prvý pohľad dobre, zabývala som sa tam rýchlo. Mala som na starosti dve deti, teda hlavne 6 ročného Alexa, jeho sestru a ešte ich malého psíka. Alexa som nosila do škôlky, prechádzala som sa po krásnych anglických lesoch, zbierala čučoriedky a černice.
Okrem toho som aj chodila autom do školy, kde som chodila na angličtinu kvôli mojim vytúženým anglickým certifikátom. Mali sme úžasnú profesorku, skvelé knihy, naučila som sa veľmi veľa a nevynechala som ten kurz ani raz. Dokonca ani vtedy keď som bola chorá a necítila som sa dobre.
Všetko začalo dobre napriek tomu, že som sa musela naučiť šoférovať na ľavej strane pomerne rýchlo. Nakoniec som si zvykla aj na to.
V rodine bola mama Ruth s dvoma deťmi a s manželom, ktorý pracoval mesiace v námorníctve. Za celý čas môjho pobytu v rodine som ho nevidela ani raz. Postupne začali vychádzať na povrch nové skutočnosti, ktoré ma dosť prekvapili, napríklad to, že táto rodina už mala dokopy 9 aupairok, takže čudné chovanie detí začalo zrazu dávať zmysel.
Ruth sa domov vracala neskoro, deti ju chceli na ňu počkať, ale často sa jej ani nedočkali. Videli sa teda spolu len ráno (raňajky však nemali spolu) a to bolo všetko. Celý čas boli deti so mnou.
Neskôr som si všimla, že hlavne malý Alex z nedostatky lásky od mamy začal byť agresívny a začal kopať aj do svojho psíka. Keď som to spomenula pred mamou Ruth, povedala, že tieto veci si mám vyriešiť sama. Nemohla som však urobiť nič, pretože mama sa nikdy nedá nahradiť niekým, kto tam vtedy bol len 2 mesiace.
Koniec rodiny č. 1
V jedného dňa som jedla večeru a Ruth mi oznámila, že musím odísť. Dôvod mi neuviedla nijaký, akurát som sa dopočula, že má prísť domov jej manžel. Tu mi prvýkrát prišlo, že niektorí Angličania nemajú city (cold fish). Ani som tú večeru už nemohla dojesť. Našťastie neboli všetci takí ako ona.
Príbeh však týmto nekončil. Ruth si zrazu myslela, že teraz pred tým ako odídem z jej domu jej budem chcieť aj niečo ukradnúť, takže ma vyprevadila pred dom, kým ona išla po syna do škôlky. Zrejme mala matka detí zlú skúsenosť.
Vrátiť domov som sa nechcela, pretože som ešte nemala to prečo som došla, a teda tie anglické certifikáty.
V tú noc som spala na hoteli a rozmýšľala som, čo budem robiť ďalej. Práve vtedy som sa cítila zle, musela som si však moju situáciu rýchlo vyriešiť.
Našťastie skoro potom, ako som si dala inzerát na školu, ozvala sa mi druhá rodina.
Rodina č.2
V tejto rodine som bola prekvapená priestrannou poschodovou rodinnou vilou podobnej vile zo seriálu Addams family.
Rodina pozostávala z rodičov a troch detí. V tejto rodine to bolo už o niečo lepšie ako v tej prvej, ale len dokiaľ som si uvedomila, že pani domáca (Španielka) nehľadá niekoho, kto jej pomôže s deťmi, ale niekoho kto sa jej bude starať o jej dom.
Jej najmladšiu dcéru som si obľúbila, učila ma po španielsky a bola veľmi milá. Šoférovala som ich veľké terénne auto, ktoré sa skoro na tie úzke cesty ani nezmestilo.
Opäť som tam bola asi dva mesiace, keď sa tejto rodinke pokazil starý vysávač. Z ničoho nič prestal fungovať.
Tak som sa musela rozlúčiť už aj s druhou rodinkou. Práve vtedy som však šla na Slovensko na Vianoce a svoje osobné veci som si musela nechať u nich.
Po tejto udalosti som vnútorne zosilnela a úplne v kľude som im povedala, že je to v poriadku. Práve vtedy začala rásť moja vnútorná sila zvládnuť všetko, čo si na mňa môj život ešte pripraví. Samozrejme, opäť som sa mohla vrátiť domov, ale neurobila som to. Bola som silnejšia, nechcela som sa vrátiť na prázdno bez anglických certifikátov.
Stopovanie
V jeden deň, keď som bola ešte v prvej rodine som musela stopovať, pretože autobusy mi z nejakého dôvodu nešli (vtedy som pár dní nemala k dispozícii auto, keďže bolo v servise). Potrebovala som vyzdvihnúť malého Alexa zo škôlky. Taxíky som tam nevidela, ani som nemala na ne kontakt. Z toho dôvodu či som chcela alebo nie musela som stopovať.
Po asi desiatich minútach mi zastavil starší pán Richard, ktorý býval priamo vo Farnhame a zobral ma za malým Alexom, čo mi vtedy veľmi pomohlo.
Neskôr keď som si prišla po veci k rodine č. 2, ktoré boli vyložené pred domom, bolo treba riešiť novo vzniknutú situáciu s ubytovaním. Skúsila som kontaktovať pána Richarda, či mi poradí nejaký penzión, ktorý mi navrhol zostať u nich v rodine, kde som sa starala o domácnosť a kuchyňu.
Rodina č. 3- Richard a jeho žena z Londýna
Miesto kde som bývala do tretice malo výbornú polohu, v centre mesta blízko mojej školy.
Chodila som do školy, starala som sa o dom a v čase voľna som cestovala po úžasnej krajine v Anglicku. Dlho som sa tam však nezdržala, pretože Richard so ženou nemali deti a teda moju pomoc neskôr už nepotrebovali.
Čo sa mi páčilo v Anglicku?
Očarila ma ich krásna príroda, lesy, výhľady a jazerá. Tiež som si pomaly začala zvykať na ich anglické jedlá ako fish and chips (ryba s hranolkami) so zelenou hráškovou omáčkou, rôzne hamburgery s rôznymi drobnými prílohami, mäsový pie (koláč), mäso s gravy (hustá omáčka na mäso používaná hlavne v nedeľu) dary mora, ktoré pripravoval domáci pán Richard.
Ja som upiekla domáce kysnuté pagáčiky, recept od mojej babky.
Vyskúšala som aj ich typické anglické veľké farebné krémové muffiny.
Dokonca som tam bola aj na kurze prvej pomoci, ktorý bol zadarmo pre každého.
Raz som si skúsila let s vetroňom, čo bol úžasný zážitok a všetkým to odporúčam.
Navštívila som mestá ako Londýn, Brighton, Bristol, Portsmouth, Leeds…
Pozrite aj ďalší článok z anglických denníkov.
Čo ma ešte prekvapilo?
V Anglicku skoro nikdy nikto nepil tvrdý alkohol, iba pivo.
Práve v Anglicku som si zvykla na dážď. Neustále tam prší v lete aj v zime. Našťastie sú to často aj také prehánky, že sa to dalo vydržať.
Potom pre Angličanov sú všetci od nich na východ východná Európa. Východných Európanov dosť podceňujú.
Niečo ako Kriminálka C.S.I. Miami
V jeden víkend som boli pozrieť s Richardom jedného jeho známeho v rodinnom dome, kde chovali psov. Zostala som opäť v šoku, keď asi po pár týždňoch som čítala v novinách, že v danom dome zavraždil dotyčný pán, s ktorým sme hovorili, svoju manželku.
Pokračovanie s treťou a štvrtou rodinou budú v ďalšom samostatnom článku.